Slovensko zajtra odohrá zrejme najdôležitejší zápas vo svojej samostatnej histórii. Súpermi budú Taliani. Naši chlapci potrebuju bezpodmienečne vyhrať, aby sa dostali medzi 16 najlepších futbalových krajín sveta. Nie je to nemožné, no bude to extrémne ťažké…

Zverenci trénere Vladimíra Weissa st. taktiež bojujú o fanúšikovskú priazeň. V prípade výhry sa stanú národnými hrdinami, ktorým predsa každý pred zápasom veril, no po neúspechu väčšina ľudí zanevrie na svojich kvalifikačných hrdinov a začne sa ponosovať, že čo sme tam vôbec hľadali.

No nádej na tri body zabezpečujúce postup (v prípade ak si Paraguaj poradí/remizuje s Novým Zélandom) tam stále je. Hráči musia vydať zo seba všetko, pretaviť svoj talent a skúsenosti na neprechodnú obranu a skórovanie. Ako jeden človek dobre poznamenal, naši sa musia po poslednom hvizde zrútiť na zem v kŕčoch. A aj keď ani potom nepríde víťazstvo, priznáme si, že na to ešte nemáme, ale s pocitom, že sa pre úspech urobilo všetko a treba to vyskúšať aj v ďalšej kvalifikácii.

Čo sa týka Talianska, je to mužstvo dvoch tvári. Na jednej strane je tu poraziteľná Squadra Azzura remizujúca s Novým Zélandom, slabý odvar roku 2006. No na tej druhej výber hrajúci viac ako vyrovnanú partiu s Paraguajom, ktorý jednoznačne dominoval svojej kvalifikačnej skupine, a taktiež  získal titul majstrov sveta pred 4 rokmi v Nemecku. Je to však ťažký súper, ktorý má obranu rovnako vyspelú ako útok, a ktorému tiež pôjde o postup do osemfinálovej fázy turnaja.

Ak však muži s dvojkrížom na hrudi obetavo vydajú zo seba aj poslednú štipku energie, požičajú si tímového ducha od našich hádzanárskych reprezentantov, neurobia chybu a budú bojovať ako v kvalifikácii, s trochou šťastia môže na Slovensku vypuknúť ošiaľ rovnajúci sa minimálne dosiahnutiu semifinále na ZOH vo Vancouvri.
Foto: Flickr